ÚVOD >> ROZPRÁVKY >> ROZPRÁVKY O ZVIERATÁCH >> MOTÝLÍ TANEC Motýlí tanec Nebolo
to v krajine, kde sa piesok lial, voda sypala. Nebolo to ani za
siedmimi horami, za siedmimi dolami, či siedmimi vodami. Bolo to v celkom
obyčajnej krajine, kde žili v jednom
meste samé motýle. Medzi
nimi vynikali zvlášť lenivý motýľ Praclík a usilovná
Perla. Za
panovníka si však zvolili namysleného Rikyho. Na počesť nového
kráľa usporiadali ples. Všetky motýle, ktoré tam prišli, mali
krásne šaty. Ale jeden tak tam chýbal. Bol to Praclík, ktorý práve
zaspal na svojej teplej piecke. Keď sa prebral, uvedomil si, že je
ples a vyfintil sa. Len čo priletel na bál,
prestala hrať hudba, skončila tancovačka a aj Riky sa
prestal usmievať. Všetko stíchlo a kráľ zvolal: ,,Keďže
si prišiel neskoro na bál, musíš ísť do sveta. Vráť sa až
vtedy, keď sa odnaučíš meškať.“ A tak si do batôžka
smutný Praclík zbalil chlieb a fotky na pamiatku. Keď
odlietal, povedal: ,,Dovidenia, možno sa už nikdy nevrátim.“ Po
Praclíkovom návrate sa všetky motýle chceli niečo opýtať.
Rikymu sa to nepozdávalo,
ale zaujímalo ho to tiež. Po obede na lúčke sa stretli všetky
motýle a Praclík začal tancovať. Potom sa k nemu
pridali aj ostatní. Túto radosť pretrhol Riky a povedal:
,,Som zvedavý, či si sa odnaučil meškať.“ ,,Odnaučil,“ začervenal
sa Praclík, ale Riky mu nedal pokoj a povedal: ,,Príď pred
moje sídlo ráno o pol šiestej.“ Praclík prišiel a spýtal
sa: ,,Čo potrebuješ?“ A on na to: ,,Nauč ma ten tanec a ja
ti dám, čo chceš. “ Riky
sa napokon – po dlhom nácviku – tanec naučil. Praclík si od
neho vyžiadal mlyn a sľúbil: ,,Aj mlieť ťa naučím!“ |
Martina ILLEŠOVÁ |
|