ÚVOD >> ROZPRÁVKY >> ROZPRÁVKY Z RÍŠE ROZPRÁVOK >> ŽIARIVÝ ČAROVNÝ DOM

Žiarivý čarovný dom

V mestečku Guličkovo žijú guľatí ľudia. Dvaja súrodenci Timko a Timka sú tiež obyvateľmi mestečka. Nemajú veľa kamarátov. Hrávajú sa sami. Každý deň zažívajú nové a nové dobrodružstvá. Ani dnešný deň nie je výnimkou. Timko s Timkou objavili žiarivú guľu. Ako každý deň, ležia naši nezbedníci na slnečnej guľke.  Slnečná guľka je skala, na ktorú celé dni svieti slniečko. Vždy, keď sa Timko a Timka zobudia, utekajú sa najesť a potom šup na slnečnú guľku. Ona pozná  všetky ich tajomstvách, ale nikomu ich neprezradí.
„Poďme hrať gulinaháňačku!“ hovorí Timko Timke.
„To je nuda,“ odpovedá Timka.
„Tak poďme hrať slovoguličkovú rozprávačku.“
„Pri nej ma bolia ústa.“
„Tak si zahrajme počtovú guľovačku.“
„Nemyslíš, že školy máme až, až... Všetky hry z Guličkova už nikoho nebavia. Mali by sme vymyslieť nejaké nové zábavy. Poďme sa prejsť do guľolesa. Určite nás niečo napadne,“ povedala Timka. Ako sa tak prechádzajú, zrazu Timko  zakričí:
„Á áááááá, Tim- káá !!!“
„Čo sa stalo?“  
„Tu-tu-tu je-je s-st-st-str-str-strom,“ povedal Timko a div, že sa od strachu nezgúľal.
„Ale, Timko, myslela som, že vidíš strašidlo. Veď stromov je v každom lese neúrekom.“
„Ozaj?“ čuduje sa vystrašený Timko.
„Áno. Vieš, les je preto lesom, lebo sú v ňom stromy. Aký by bol teda náš guľoles les, keby nemal stromy?
„A sú aj lesy bez stromov?“
„To neviem, ale naša pra- pra gulibabka, ktorá žila v Tatrách na Slovensku, rozprávala, že bola taká doba, kedy boli lesy aj bez stromov. Ale my žijeme v roku 2222. S našimi skúsenosťami nás žiadna katastrofa nemôže postihnúť. Takže strom ti nemôže ublížiť. Už sa, prosím ťa, neboj.“
„No dobre.“ povedal Timko, ale aj tak bol akýsi zguľkovaný.

Ako deti kráčali guľolesom ďalej a ďalej, zbadali pred sebou obrovskú žiaru. Žiara mala tvar malého domčeka, ktorý žiaril ako slnko.

Timka s Timkom boli veľmi zvedaví, a tak si domček dôkladne poprezerali.
„Timka, poďme sa pozrieť dovnútra,“ nahováral Timko svoju sestričku. „Prosím, poďme, poďme!“

Timka sa nakoniec rozhodla, že nakuknú do domčeka. Pomaly otvorili dvere a čo vidia? Čarovný domček. Je v ňom plno kolotočov a cukrární. Naši dvaja nezbedníci sa ihneď rozbehli do davu ľudí. Postupne prešli bobovou dráhou, ruským kolom, strašidelným hradom, autodromom a na chrbte dinosaura sa dostali až do cukrárne,  kde si pochutnali na zmrzline a koláčikoch.
„Timka , je to tu úžasné.“ hovorí Timko sestričke.
„Áno, Timko, ale o chvíľu už budeme musieť ísť domov. O tomto mieste nikomu nepovieme.“
„Bude to naše tajomstvo,“ súhlasí Timko. A odvtedy vždy, keď sa obaja nezbedníci nudili, pregúľali sa do slnečného domčeka.

Katarína PÉLIOVÁ   

Úlohy / Ilustrácia