ÚVOD >> ROZPRÁVKY >> ROZPRÁVKY Z RÍŠE ROZPRÁVOK >> DYŇOVÉ STRAŠIDLO

Dyňové strašidlo

Na okraji mesta uprostred veľkej záhrady stál biely domček v ktorom bývala rodina Bodkovcov.

Pani Bodková mala dve deti. Na trhu im kúpila staré hračky, ktoré sa rozhodla sama opraviť a urobiť nimi radosť svojim deťom.

Medzi hračkami bola bábika s roztrhnutými šatami, Pinocchio so zlomeným nosom, ružové prasiatko s odbitým ňufáčikom, cínoví vojačikovia bez zbraní a macko Uško s odtrhnutým uškom.

Nikto z rodiny netušil, že v noci, keď všetci spia, hračky ožívajú a rozprávajú sa.

Blížil sa Halloween a Bodkovci sa vybrali na halloweenskú párty.

 Pobalili sa a už bolo počuť iba štrngot kľúčov a vrzgnutie bránky. Dom zostal prázdny a tichý. Ticho prerušovalo iba chrapkanie spiacich hračiek. Tento sladký spánok narušil neznámy buchot z povaly.

Prvá sa zobudila bábika. Vydesene pozerala na povalu a premýšľala, čo za nezbedníka sa skrýva na povale. Prenikavý hrmot zobudil aj ostatných kamarátov.
„Čo je to ? Kto je to ?“ mrmlal rozospatý Pinocchio .
„To neviem, ale viem, kde je. Na povale. Asi strašidlo!“ šepkala bábika.
„Možno sa ti to len zdalo,“ zívlo ružové prasiatko.
„Nie,  nezdalo,“ trvala na svojom bábika.

Prehovorila ostatné hračky, aby išli spoločne preskúmať povalu. Ako prvý išiel Pinocchio, lebo bolo známe, že sa nikdy nebál. Tvrdil to o sebe on sám. Za ním nasledovala bábika, prasiatko, macko Uško, a cínoví vojačikovia. Potichučky sa zakrádali po schodoch na povalu.

Opatrne nadvihli vráta a nakukli do tmavého podkrovia. Hrôza, čo tam zbadali!!! Velikánsku kopu svietiacich dýň, v ktorých sa mrvilo malé čudo.
„Rýchlo, preč! Utekajme!“ skríklo ružové prasiatko.
„Kým si nás všimne,“ dodali vydesení vojačikovia bez zbraní.

        Neskoro. Strašidlo ich už objavilo. Obrátilo sa k nim a oslepilo ich svetlom z veľkej dyne.
„Nebojte sa, ja som  a som dyňový duch,“ prehovorilo strašidlo.
„Práve preto sa ťa bojíme,“ bojazlivo odpovedala bábika.
 „Strááááááášnééé sáááá bojíméééééé,“ pišťalo ružové prasiatko a triaslo sa. „Nemusíte sa obávať,“ usmial sa  . „Priletel som sem komínom, aby som deťom prichystal dyne na Halloween. Musím sa však s vami rozlúčiť, lebo všetky tieto dyne musia byť do rána roznesené dobrým deťom.“
Hračky sa mu ponúkli pomáhať pri roznášaní dýň.
 bol takýmto návrhom nadšený a bez váhania ich zobral na lietajúci koberec.

Tíško leteli nad mestom a roznášali svietiace dyne do okien domov, kde bývali hračky. Duchovi sa poďakovali za krásny výlet a dohodli sa s ním, že o rok sa u nich znova zastaví.

Unavení po namáhavej noci hneď zaspali, a keď sa ráno zobudili, nevedeli, či sa im to snívalo, alebo sa to stalo naozaj. Z pochybnosti ich vyviedla obrovská svietiaca dyňa v okne ich domčeka. Najväčším prekvapením však bolo zistenie, že sa z nich vďaka ich novému priateľovi stali nové hračky.

Lenka MICHÁLKOVÁ   

Úlohy / Ilustrácia