ÚVOD >> ROZPRÁVKY >> ROZPRÁVKY Z RÍŠE ROZPRÁVOK >> ČERTÍK BABRÁČIK

Čertík Babráčik

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami žili... Nie, nie. Takto sa začína každá rozprávka. No táto nie. Je to trochu iná rozprávka, a preto sa musí začínať inak.

        Hlboko, hlboko v zemi, pod zemským povrchom je jeden Pekelný svet. Žijú v ňom veľkí aj malí čerti. A tí dospelí musia vychovávať tých najmenších a učiť ich, čo musia správni čerti vedieť.

Je šiesteho decembra a to je deň svätého Mikuláša. Malí čerti sú prvý raz na Zemi. Samozrejme, že tam musí byť s nimi aj nejaký dospelý čert. Volá sa Žalobab, pretože na každého žaluje Luciferovi. Zlobosrd je nahnevaný, pretože chcel ísť on, no môže sa na nich dívať len na internete. Zrazu začne niečo pípať.
„Zlobosrd, to bude určite fax. Povedz, aké správy prišli?“ kričí Lucifer.
„Pán môj, na svete sa zlu darí.“ „To je skvelé, priam úžasné... Ale, čo sa to deje? Veď sa celé peklo chveje.“
„Ach, nebojte sa . To prišiel Mikuláš vrátiť malých čertov.“
„Aha! Tých, čo boli na svete, však? Aby pred Vianocami deti pokazili. Tak ich rýchlo zvolaj, nech podajú informácie!“ prikázal Lucifer.

Tuturutú. Malí čertíci sa poschádzali. „Tak, ako sa vám darilo? Napríklad tuto Špinko?“
„Malú Zuzku som naučil, že lepšie je žiť v špine. A tak si nevyčistila topánočky a dostala do nich len uhlie. Plakala, veľmi plakala.“ oznámil Špinko.
„To je úžasné. A... a kto to tam v kúte smoklí?“
„To je Babráčik.“ povedal Žalobab. „Poď sem! Tuto, predo mňa!“ prikázal Lucifer. Babráčik trasúc sa predstúpil pred pána pekla.
„Čo mi povieš?“ spýtal sa.
„Ja som... ja som všetko zbabral. Lucinka Mikulášovi sľúbila, že do Vianoc sa polepší. Že bude dobrá a milá.“ Odpovedal Babráčik.
„Dobrá? Nie, to nedovolím. So Zlobosrdom si zopakuješ Čertovské desatoro a potom ho naučíš aj Luciu!“ nahnevane prikázal Lucifer.

        Prišiel deň Lucie. Čertík sa vybral na svet. Lucka mala u seba kamarátky na oslave. „Poďme sa hrať,“ navrhla Evka. „Dobre.“ súhlasila Alenka. Rozdelili si hračky a vtedy čert povedal Lucke: „Pozri! Katka má princa. A ty? Ty máš obyčajné dievča. Ty máš meniny. Ty by si mala mať princa.“ Lucka chvíľu porozmýšľala a povedala takým trochu nahnevaným hlasom:
„Ja mám meniny. Ja budem mať princa.“
„Dobre. Tak ty budeš mať princa a Katka bude mať kráľovnú.“ povedala Alenka.
„Ty máš meniny a Katka bude mať kráľovnú?“ pošepol čert Lucke.
„Ja mám meniny. Ja budem mať kráľovnú.“ povedala Lucia.
„Chceš mať aj princa aj kráľovnú? Veď to sa predsa nedá:“ ozvala sa Katka.
„Čo by sa nedalo? Všetky hračky sú moje. Môžem sa hrať aj sama,“ odvrkla Lucka. „Choďte preč!“

Tak sa dievčatá pobrali domov. Do Luckinej izby vošla mama a Lucka jej všetko porozprávala. Maminka len pokrútila hlavou a odišla. Lucka zostala len s čertom. Ten sa jej musel ukázať. Najprv sa ho bála, ale potom to prešlo. Začal jej vysvetľovať, načo sem prišiel.

        Medzitým, ako jej to vysvetľoval v pekle sa Zlobosrd so Žalobabom, ktorí ich sledovali cez internet, stavili o Babráčikové rohy, kopýtko a chvost, že keď sa mu to nepodarí, tak o ne príde.

        Lucinka, prišli tvoje kamarátky. Či sa nejdeš hrať?“ prišla za Luckou mama.
„Nehnevajú sa?“ Naradostene zvolala Lucka.
„Ach, pošli tie kamarátky preč!“ prikázal Babráčik.
„Pošli ich preč! Nechcem sa hrať.“ povedala Lucia.
„Dobre. Aspoň si tu uprac!“ prikázala mama. Keď odišli, Lucka sa rozplakala.
„Prečo plačeš?“ „Pretože ma nikto nemá rád.“ vzlykajúc povedala Lucinka.
„Ale Lucka, ja ťa... ja ťa mám rád.“ To bola chyba. Zrazu mu odpadol jeden roh. Lucka ho schmatla a začala sa mu smiať. Ale ak chcel roh späť,  musel poprosiť. Tak poprosil. A bum, odpadol mu aj druhý. Ešte sa umyl a vyzeral ako normálny chlapec. Do izby vošla mama. Lucka jej povedala, že je to jej nový kamarát z detského domova. Babráčik sa správal milo a tak to aj dopadlo. Zmizlo mu kopýtko. Mama si všimla, že jeho šaty sú dotrhané a tak mu dala nové. Aj topánočky dostal.

Čertík - chlapec u nich ostal aj na Štedrý večer. Dostal darček a bol šťastný. A to bola posledná kvapka. Odpadol mu aj chvost. Dal ho Luckinej mamičke ako darček. „Ďakujem,“ poďakovala mama.

Babráčik u nich ostal navždy a s Luckinými kamarátkami to bola nerozlučná pätica.

Veronika GÁLIKOVÁ  

Úlohy / Ilustrácia