ÚVOD >> PRÍBEHY ZO ŽIVOTA >> ROZBITÉ OKNÁ

Rozbité okná

V jednom meste bola ulica. Na tej ulici stál dom. V tom dome býval Tomáško.

Tomáško nemohol obsedieť na mieste, a preto stále vymýšľal všelijaké huncútstva. Vždy v pondelok vyviedol niečo v parku, v utorok doma, v stredu niečo na ulici, vo štvrtok a v sobotu u kamaráta Michala a piatok i nedeľu vyvádzal u babky na dedine. V záhrade polámal mamičke všetky červené ruže, doma zničil otcov klavír, v parku lavičku, u Michala rozbil vzácnu vázu, no a u babičky zhodil luster, keď sa naň vešal ako opica.

Tomášova mama sa už aj bála zdvihnúť telefón, aby nemusela obhajovať toho svojho šibala Tomáša. Vo štvrtok večer zvonil telefón tak dlho, až napokon zdvihol slúchadlo otec.
„Prosím, pri telefóne magister Žižka. Kto volá?“ začal.
„Magister Žižka, tu Nováková, matka Michala Nováka,“ zakričala do slúchadla.
„ Čo potrebujete?“ pokračoval tichšie otec.
„Chcem od vás ďalšie tri stovky!“ pokračovala vážnym hlasom.
„Pani Nováková, za to rozbité okno som vám už predsa zaplatil alebo nie?“ zvýšil hlas už aj otecko.
„V kuchyni áno, ale v detskej izbe zatiaľ nie!“
„Za to, čo spraví váš syn Michal, ja nemôžem,“ oznámil rozzúrenej pani Novákovej nemenej rozzúrený obhajca Tomáša.
„To je pravda, ale to okno rozbil Tomáš, váš Tomáš. Hrali sa na Indiánov a...“
„Dobre, dobre. Peniaze vám donesie moja žena. Ešte niečo? Ak nie, tak dopočutia,“ skočil jej do reči otec.

No a vtedy sa to začalo... Otec si zavolal Tomáša, nadelil mu päť dní bez počítača a začal mu dohovárať. To trvalo približne dve hodiny a potom...
„Ocinko, ja ti sľubujem, že to už nikdy viac nespravím a sľubujem, že vás s mamičkou budem už vždy poslúchať!“  sľuboval Tomáš.

Otecko sa pobral do kuchyne a Tomáš zatiaľ vymýšľal nové huncútstva.

Miroslava KOVAČIČOVÁ   

Úlohy / Ilustrácia