Frfloško
Kombík
Kdesi ďaleko, kde líšky dávajú dobrú
noc, je tajomná krajina. V jej strede je nádherný modrý vodopád, ktorý
tečie do ešte krajšieho trblietajúceho sa jazera.
Jazero je naozaj krásne, žijú v ňom
takmer všetky druhy vzácnych rýb zo sveta i z domova. Dlho v jazierku
ešte jedna ryba chýbala: zlatá rybka, ktorá sa nachádzala v Podmorskom
svete. Okolo jazera rastie obrovský rozprávkový les.
Počujte, čo sa raz stalo v tejto
nádhernej krajine:
V tomto lese žije so svojou
rodinkou malý trpaslík Frfloško Kombík. Jedného dňa - kde sa vzal, tu sa vzal,
pri jeho posteli sa objavil sám pán Kráľ. Nebol to obyčajný kráľ. Bol to Pán
Kráľ. Frfloško vyskočil z postele celý bez seba, pretože kráľa ešte nikdy
predtým nevidel. Vlastne nevyskočil preto, že to bol pán Kráľ, ale preto, že
tento kráľ zhodil pri vstupe do izby vázu, obraz a hodinky z dovozu.
Frfloško sa strašne, ale strašne
nahneval. Keď však zistil, kto stojí pri posteli, ,,nahodil“ veľký srdečný
úsmev, mierne sa predklonil a úctivo pozdravil. Vtedy kráľ so zaťatými päsťami
vyslovil svoju prosbu. Chcem, aby si išiel do krajiny Podmorského sveta a odtiaľ
mi doniesol udicu a zlatú rybku, ktorá mi splní každé želanie. Frfloško ostal
v prvej chvíli ako obarený. Ale keď videl, že sa mu to nesníva, pobalil
si veci do malého batôžka, do ktorého si zobral len pevné topánky a plavky.
Žena mu ešte upiekla buchty.
A tak sa milý Frfloško vybral na dlhú
cestu, ktorá končila až za siedmimi horami a dolami. Putoval dlho. Keď prešiel
aj poslednú siedmu horu, zadíval sa na krajinu, ktorá sa rozprestierala pred
ním. Bola to krajina tisícich jazier a morí.
Obliekol si plavky a pomaly vliezol do
horúcej vody. Ponoril sa a veľmi dlho plával ku Kráľovstvu všetkých morí.
Vošiel dnu a hneď uvidel vodného kráľa Róberta. Ten sa spýtal: „Čo chceš,
človiečik?“
Frfloško odpovedal: „Nie som žiadny človiečik,
ale malý trpaslík z krajiny od nádherného jazera. A prišiel som sa spýtať,
či by ste nedali pánovi kráľovi udicu a zlatú rybku.“
„Dať by som ti to mohol, ale čo mi
ponúkaš ty? Určite ti tvoj kráľ nič nedal, a preto si tieto veci budeš musieť
odpracovať.“
Prvý deň dostal trpaslík Frfloš veľmi
ťažkú úlohu. Zamestnali ho v kráľovskej kuchyni, kde varil pre samotného
kráľa. A keďže Róbert mal rôzne chúťky, trpaslík bol po ťažkej práci veľmi
unavený. Napriek tomu túto úlohu splnil výborne. Za odmenu dostal udicu. Pán
kráľ potreboval udicu vlastne iba pre zábavu, pretože chcel chytať svoju
vlastnú zbierku rýb v krásnom jazierku.
Na druhý deň mu kráľ povedal :,,Ak
naozaj tak túžiš po zlatej rybke, tak si ju chyť. Bohužiaľ, máš čas len do
večera.“ A tak náš trpaslík šiel chytať zlatú rybku. Keď do večera ostávalo len
päť minút, ryba sa predsa len chytila. Frfloško splnil všetky úlohy, mohol sa
vrátiť domov.
Ale
čas veľmi rýchlo plynul.
V dedine si už mysleli, že sa
odvážny trpaslík nevráti. Preto ho rozprávkový les prestal čakať. A pomaly
naňho zabudli. Až na jednu výnimku. Tou bolo jeho žena Frnda.
Jedného dňa však do dedinky prišiel malý
človiečik, ktorý si niesol udicu a malú rybku. Keď sa to dozvedel pán Kráľ,
hneď prišiel za manželmi, ktorí mu dali rybu aj udicu. Kráľ bol veľmi šťastný,
že už má všetky vzácne ryby sveta, a preto im daroval polovicu kráľovstva. A
tak si Frfloš s Frndou žili na hrade šťastne, až kým nepomreli.