Dve sestry
Pri lese,
vedľa veľkého rybníka, stála farma, v ktorej žili dve sestry. Staršia sa
volala Hana a mladšia Zita. Živili sa chovom koní. Raz sa jednej z kobýl narodilo
čierne žriebätko, ktoré dostalo meno Krásavec. Zite sa spočiatku nepáčilo, lebo
z čierneho koňa raz spadla a zlomila si nohu. Žriebätko bolo veľmi
slabé. Zita sa mu preto venovala každý deň a každú noc.
Postupne si ho obľúbila. Začala premýšľať, ako prehovorí
sestru, aby si ho nechali navždy. Hana ale mala bohatého kupca, ktorý túžil iba
po čiernom koňovi.
„Krásavec,
ak chceme ostať spolu, budeme musieť utiecť,“ prihovorila sa raz Zita žriebätku.
Na druhý deň, keď Hana ešte spala, Zita si zbalila pár vecí a spolu
odišli.
Túlali sa
svetom, až prišli do veľkého mesta. Všade bol zápach z áut, veľa odpadkov
a špiny. Mali hlad a smäd, boli veľmi unavení. Tu si Zita uvedomila,
že lepšie bude vrátiť sa a pokúsiť sa s Hanou dohodnúť. Hana, keď sa
ráno zobudila, chcela sa pozdraviť so Zitou, ale v dome ju nenašla.
Hľadala ju pri koňoch. Tam si všimla, že aj Krásavec je preč.
„Asi sa
išli poprechádzať,“ pomyslela si. Ale neprišli ani večer, ani v noci, ani
na druhý deň. Hana sa začala o oboch veľmi báť. Sestra jej veľmi chýbala.
Dala by všetko na svete, len aby sa Zita vrátila. Keď niesla ostatným koňom
vodu, zbadala po cestičke prechádzať unavenú Zitu s čiernym Krásavcom.
Zita jej porozprávala, prečo odišli. „Mala si mi to povedať, ty si pre mňa najdrahšia
na svete. Keď tak veľmi chceš Krásavca, môžeš si ho nechať,“ odpovedala jej
Hana.
Odvtedy
žijú spolu a Krásavec sa voľne preháňa okolo rybníka. A Zita vie, že
keď má problém, má sa o ňom s kým porozprávať. Vie, s kým ho
riešiť.