Kde bolo,
tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, žilo v jednom
obyčajnom meste dievča, ktoré volali Linda.
Keď raz
kráčala po ulici, začula detský plač. Pozrela ku kríkom. A tam zbadala batoľa.
Bolo zabalené len
v nejakej deke. Zobrala ho a išla to ohlásiť na políciu. Lenže nikto
sa nehlásil, že stratil dieťa, a tak si ho Linda nechala a nazvala ho
Thomas. Linda sa o neho dobre starala. Raz s ním bola na prechádzke a mala
ho v kočíku. Obzrela sa asi na päť sekúnd, a keď sa otočila späť,
malý tam už nebol.
„Pomóc,
uniesli mi dieťa!“ Lenže nikto nebol nablízku,
a tak si povedala: „Čo mám robiť? Nemôžem to nechať len tak. Najprv
ho niekto nechá pohodeného vonku, a potom ho unesú? Nie, to nemôžem
dopustiť. Sme ako matka a syn. Nemôžem dopustiť, aby sa trápil. Ale... ale
čo mám robiť?“ Vtom jej zazvonil mobil. „Prosím?!“
„Ak chceš
vidieť malého, musíš splniť tri úlohy a prísť na miesto, ktoré ti určím.“
Tento únosca bol chalan, ktorý Lindu poznal a bol do nej zaľúbený. Volal
sa Alex a bol to princ. Dievča, do ktorého sa zaľúbil, si ho muselo zobrať
za muža. A preto zobral malého, aby ju k sebe prilákal.
„Tvojou
prvou úlohou je prísť na námestie, kde bude štvorhlavý lev. Musíš ho poraziť.“
„Ale
...,“ zložil a ona už nič nestihla povedať. „Štvorhlavý lev? Ale ako ho
mám poraziť? To nemôžem zvládnuť,“ povedala si. „Radšej to nechám tak.“
O chvíľu sa spamätala. „Ale Linda, nemôžeš ho nechať napospas nejakému
mužovi. Predsa len je tvoj. Musíš toho leva poraziť,“ pomyslela si. A tak
išla.
Leva
porazila len tak, tak. Hneď nato jej prišla esemeska:
„Si
dobra. Teraz chod na úrad ku jednemu pocitacu. Budes tam mat pripravenu hru.
Musis ju prejst vsetky levely. Potom sa ozvem.“
„Hru? Ale
akú hru?,“ pýtala sa sama seba. A tak išla. Našla ten počítač aj hru. „Čo
ak to nezvládnem? Táto hra je príliš ťažká. Nechcem stratiť Thomasa. Ale kvôli
nemu to skúsim.“ Hrala asi dve hodiny, no nakoniec sa jej to predsa len
podarilo. Zazvonil jej mobil. Zdvihla.
„Si
naozaj dobrá. Teraz choď do kina, do tej miestnosti, kde vo viacerých zrkadlách
vidíš jednu osobu a za jedným z tých zrkadiel bude malý. Ak ho nájdeš
na prvý pokus, bude tvoj.“ A zložil.
„V poslednej
úlohe ho nemôžem zradiť. Musím ho nájsť! A ja ho nájdem!“ povzbudila sa.
„Aspoň dúfam,“ povedala si po chvíli už smutnejšia.
Nesklamala.
Keď tam prišla, našla ho za pár sekúnd.