Mesiac
Zem putuje so svojím
najbližším sprievodcom Mesiacom. Mesiac je k nám asi stokrát bližšie ako
najbližšia planéta Venuša. Je jedinou prirodzenou obežnicou našej planéty,
ktorú obehne asi raz za mesiac.
Podobne ako Zem aj Mesiac sa skladá prevažne z kameňa. Nemá nijakú
atmosféru ani vodu, rastlinstvo ani živočíšstvo. Je to tichý, suchý
a fádny svet. Vieme to s istotou, lebo astronauti už navštívili
Mesiac a preskúmali jeho povrch.
Väčšinu nocí Mesiac žiari
na oblohe, nie však vlastným svetlom, ale iba odrazeným slnečným svitom. Preto
pri obehu Mesiaca okolo Zeme v priebehu mesiaca vidíme osvetlené rôzne
časti jeho povrchu. Keď je spln, vidíme celý disk osvetleného Mesiaca. Vtedy
možno bez ďalekohľadu zazrieť na povrchu niektoré podrobnosti ako tmavé
a svetlé plochy. Triédrom alebo ďalekohľadom vidíme, že tmavé plochy sú
veľké roviny. Nazývame ich „moria“, i keď v nich niet vody. Svetlé
plochy sú hrboľaté vysočiny alebo horské reťazce.