O Miškovi – tučniakovi

 

         Na severnom póle žila rodinka. Bola to rodinka tučniakov. Tvorila ju mamina Eleonóra, otec Jožko a synček Miško.

        Každé ráno musel Miško vstávať, aby si mohol uloviť rybku. Nikdy sa mu ale vstávať nechcelo! No a aj dnešný deň to nebolo inak. „Ále, mami, mne sa nechce ešte vstávať. Veď je sobota!“ povedal synček ospalo. „Nezívaj a choď uloviť dobré raňajky, my s ockom sme veľmi hladní. Vieš, že ocko je chorý a aj mňa chrípka chytá. No tak šup, šup a von z postele!“ povedala mama a už mu brala perinu. Malý Miško chtiac-nechtiac vstal.

„Počúvaj dobre, Michal, dones tuniaka, päť sleďov a zo dvadsať sardiniek. To bude stačiť. Dnes k nám príde Miška aj s rodinou! Všetko musí byť perfektné!“

„Idem, idem!“ zakričal Miško. On bol do Mišky totiž zaľúbený. Ako tak išiel po ľadových kryhách a pozeral sa po eskymáckych domčekoch, ktoré volali iglu, spadol do vody. Stúpil na tenkú kryhu a tá sa zlomila. „Bŕŕŕ, ale je tu zima, ale aspoň sa okúpem, nech pred Miškou voniam.“

***

„Hostina je hotová,“ zakričala mama chlapcom.

„Mami, mami a kedy prídu hostia?“

„Tučniačik, o chvíľu sú tu.“ Vtom sa ozval zvonček.

„No, rýchlo otvorte!“ zahlásila mama. Miško otvoril.

„Ahoj!“ pekne pozdravil.

„Ahoj, Mišiačik,“ povedala Miša a na líce mu vtisla bozk. Mišo sa začervenal. Cítil sa čudne, lebo predtým mu nikto nedal pusu. Keď sa všetci napapali, Miško sa s Miškou išiel hrať.

„Ja sa schovám a ty ma hľadaj!“ rozhodla Michala.

***

        Po tomto dni sa Miško tešil na každé ráno, pretože s Miškou sa stali najlepšími kamarátmi.

 

Úlohy

 

Ilustrácia

 

Autor