V mestečku Guličkovo žijú guľatí ľudia. Dvaja súrodenci
Timko a Timka sú tiež obyvateľmi mestečka. Nemajú veľa kamarátov. Hrávajú
sa sami. Každý deň zažívajú nové a nové dobrodružstvá. Ani dnešný deň nie
je výnimkou. Timko s Timkou objavili žiarivú guľu. Ako každý deň, ležia
naši nezbedníci na slnečnej guľke.
Slnečná guľka je skala, na ktorú celé dni svieti slniečko. Vždy, keď sa
Timko a Timka zobudia, utekajú sa najesť a potom šup na slnečnú
guľku. Ona pozná všetky ich tajomstvách, ale nikomu ich neprezradí.
„Poďme hrať gulinaháňačku!“ hovorí Timko Timke.
„To je nuda,“ odpovedá Timka.
„Tak poďme hrať slovoguličkovú rozprávačku.“
„Pri nej ma bolia ústa.“
„Tak si zahrajme počtovú guľovačku.“
„Nemyslíš, že školy máme až, až... Všetky hry
z Guličkova už nikoho nebavia. Mali by sme vymyslieť nejaké nové zábavy.
Poďme sa prejsť do guľolesa. Určite nás niečo napadne,“ povedala Timka. Ako sa
tak prechádzajú, zrazu Timko zakričí:
„Á áááááá, Tim- káá !!!“
„Čo sa stalo?“
„Tu-tu-tu je-je s-st-st-str-str-strom,“ povedal Timko
a div, že sa od strachu nezgúľal.
„Ale, Timko, myslela som, že vidíš strašidlo. Veď stromov
je v každom lese neúrekom.“
„Ozaj?“ čuduje sa vystrašený Timko.
„Áno. Vieš, les je preto lesom, lebo sú v ňom stromy. Aký
by bol teda náš guľoles les, keby nemal stromy?
„A sú aj lesy bez stromov?“
„To neviem, ale naša pra- pra gulibabka, ktorá žila v
Tatrách na Slovensku, rozprávala, že bola taká doba, kedy boli lesy aj bez
stromov. Ale my žijeme v roku 2222. S našimi skúsenosťami nás
žiadna katastrofa nemôže postihnúť. Takže strom ti nemôže ublížiť. Už sa,
prosím ťa, neboj.“
„No dobre.“ povedal Timko, ale aj tak
bol akýsi zguľkovaný.
Ako deti kráčali guľolesom ďalej a ďalej, zbadali
pred sebou obrovskú žiaru. Žiara mala tvar malého domčeka, ktorý žiaril ako
slnko.
Timka s Timkom boli veľmi zvedaví, a tak si
domček dôkladne poprezerali.
„Timka, poďme sa pozrieť dovnútra,“ nahováral Timko svoju
sestričku. „Prosím, poďme, poďme!“
Timka sa nakoniec rozhodla, že nakuknú do domčeka. Pomaly
otvorili dvere a čo vidia? Čarovný domček. Je v ňom plno kolotočov
a cukrární. Naši dvaja nezbedníci sa ihneď rozbehli do davu ľudí. Postupne
prešli bobovou dráhou, ruským kolom, strašidelným hradom, autodromom a na
chrbte dinosaura sa dostali až do cukrárne,
kde si pochutnali na zmrzline a koláčikoch.
„Timka , je to tu úžasné.“ hovorí Timko sestričke.
„Áno, Timko, ale o chvíľu už budeme musieť ísť domov.
O tomto mieste nikomu nepovieme.“
„Bude to naše tajomstvo,“ súhlasí Timko.
A odvtedy vždy, keď sa obaja nezbedníci nudili, pregúľali sa do slnečného
domčeka.
Preto, deti, nevadí, ak ste samé, niekde aj na vás určite
čaká ŽIARIVÝ ČAROVNÝ DOM .