Pinocchio pomáha Popoluške
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna
chalúpka. V nej žili milí rodičia s krásnou dcérou Popoluškou.
Keď
Popoluška dovŕšila pätnásty rok, jej rodičia nešťastnou náhodou zahynuli.
Sirôtka ostala bývať sama v chalúpke. Naučila sa variť , prať
i obriadiť celý dom.
Raz, keď sa
Popoluška snažila zasadiť v záhradke zeleninu, išiel okolo malý chlapec
s dreveným nosom. Vlastne bol celý drevený. Volal sa Pinocchio. Prihovoril
sa smutnej Popoluške:
„Ahoj, čo
robíš?“ a Popoluška odpovedala: „Ale, chcela by som si tu zasadiť zeleninku a
neviem ako.“
„Smiem ti
pomôcť?“ spýtal sa Pinocchio.“
„A vieš,
ako sa to robí ?“
„Áno,“
odpovedal Pinocchio. A naďalej sa spolu zhovárali, až zistili, že majú
veľa spoločného, napríklad i to, že sú obaja opustení. Preto sa rozhodli,
aby im bolo veselšie, že budú bývať spolu. Popoluška piekla koláče, upratovala
dom a Pinocchio sa staral o nákupy a o záhradku.
Popoluške
žiarili oči radosťou a Pinocchio bol rád, že jej mohol pomáhať. Tak si
nažívali v šťastí a spokojnosti.